Díky, Broňa alebo O tom, ako Anet k meninám prišla

Autor: Mima Chvojková | 18.5.2011 o 10:44 | (upravené 30.8.2011 o 16:57) Karma článku: 9,20 | Prečítané:  2360x

Akurát sme sa vrátili z obeda. Zívam ako hrošie mláďa, potrebujem sa nejako prebrať. Nasadzujem teda akčný plán na prebudenie - šumivý celaskon a blog.sme.sk, veď sa predsa nemôžem takáto polomŕtva pustiť hneď do práce, to by mohlo mať pre firmu fatálne následky. Očami listujem v najnovších príspevkoch, zbadala som jeden aj od mojej obľúbenej blogerky Katky Tekeľovej s názvom Na budúci rok isto... Jasné, že som si ho hneď chcela prečítať ako ostatne všetky Katkine výtvory. Prečítala som milý perex o dĺžke troch riadkov a potom prišla veta, ktorá ma zmiatla: „Dnes má naša Anetka meniny".

Hneď sa mi vybavila moja dobrá kamarátka Anet. Logika mi vraví, že ak má meniny Katkina Anetka, tak potom aj tá naša. Žeby? To bude nejaká blbosť, vravím si. Alebo nejaký starší príbeh, ktorý Katka až teraz dala von. Ale červíček pochybnosti zahlodal, tak si vravím A čo ak? Hádžem očkom do kalendára. Že vraj Gizela. To nebude ono. Kalendár nezabral, tak poďme na ten najdôveryhodnejší zdroj na tejto planéte, z ktorého sa dozviete aj to, čo sa ešte nikdy nestalo. Google.

Gúglim (neviem, či už je to spisovné slovo, ale raz určite bude) teda ako o život, a Wikipédia mi potvrdzuje, že 17. mája má meniny okrem Gizely aj Andronik, Ditmar, Paskal, Andronika, Paskália a Aneta. Rozmýšľam, ako sa také pekné a „normálne" meno dostalo v tento deň na posledné miesto za tie ostatné skvosty. Prosím všetkých Ditmarov a Androniky, aby sa k tomu vyjadrili... Tak teda potvrdené. Anet má meniny. Hm, zamýšľam sa nad tým, ako som si mohla nevšimnúť, že za osem rokov, čo sa poznáme, som jej nikdy neblahoželala k meninám. A pritom ona mne minimálne dvakrát :)

Celá vytešená, že som si to konečne všimla, dumem, čím by som ju napríklad potešila. Poznáme sa pomerne dlho a veľmi dobre, zas až taký problém to teda nie je. O pol piatej sa máme stretnúť na káve, takže predtým klušem do kníhkupectva a z preplnených políc vyberám presne podľa Anetinho gusta knihu o bývaní a živote podľa Feng Šuej. S tým u nej nemôžem šliapnuť vedľa. S pekným darčekovým balením sa ponáhľam na zastávku, ako na objednávku prichádza trolejbus, takže do piatich minút budem tam. Čo je fajn, lebo idem štandardne neskoro.

„Meškáš!" víta ma Aneta, ktorá už sedí na terase našej obľúbenej kaviarne.

„Viem, sorry," usmievam sa kajúcne. Čo jej mám povedať, že som sa zdržala, lebo mi predavač dlho balil darček pre ňu? Ruku s knihou ukrývam za chrbtom, druhú k nej vystieram a usmievam sa. Pozerá na mňa a zjavne nechápe, čo sa deje.

„Všetko najlepšie k meninám ti prajem," vravím.

„Čo?" stále jej nedochádza. „Kto má meniny?"

„No ty!" nemohla som sa nesmiať.

„Ja? A to akože kedy?" pozerá udivene.

„No veď dnes!" Nie je bohovská?

„To fakt?" vyjasňuje sa jej tvár. „A to máš odkiaľ?"

„Wikipedia," vravím hrdo.

„Hej? Tam to je? No paráda! Jéj, mne ešte nikdy nikto neblahoželal k meninám. Díky, Broňa," vraví so širokým úsmevom a ja sa náhle cítim veľmi dôležito.

„To nemyslíš vážne. Chceš mi povedať, že za tridsaťdeväť rokov ti nikdy nikto negratuloval?" Nechápem. Ale zjavne je to tak.

„No, nikdy, veď ti vravím, že som ani nevedela, kedy mám meniny" usmieva sa. „Ale teraz už konečne viem, a to je super. Fakt díky, stará!"

Znova jeden z tých knižných momentov, kedy si človek vraví, že je krajšie obdarovať ako byť obdarovaný. Dala som jej prvý darček k meninám. Ale čo tam po darčeku. Dala som jej meniny :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?