Pod iným menom

Autor: Mima Chvojková | 27.7.2011 o 11:39 | (upravené 30.8.2011 o 16:55) Karma článku: 6,09 | Prečítané:  1410x

Čo vedie ľudí k tomu, aby sa skrývali za meno, ktoré im nie je vlastné? Vo virtuálnom prostredí je to zrejmé. Prezývka alebo „nickname" zaručuje vyjadrovanie sa pod sladkým rúškom anonymity. V realite je to už jasné menej, pravdepodobne sa dotyčným ich mená jednoducho nepáčia, lebo spravidla sa utajením reálnej identity veľmi nezaoberajú. A ked sa nad tým tak zamyslím, umelecké pseudonymy sú fajn, a fungujú. Svoje by o tom vedela rozprávať nemenovaná spisovateľka, dramaturgička a scenáristka, ktorá sa skrýva za meno Maxim E. Matkin.

Falošná anonymita funguje v šoubiznise. U nás pomenej, v zahraničí bežne. V niektorých prípadoch mi ozaj uniká pointa. Myslím, že Nonstop alebo Pár přátel by boli rovnakými hitovkami aj v prípade, že by ich priniesol na československú scénu Vladimír Štancl, a taká Láska je láska, eSeMeS aj Jsi můj pán by mi zneli rovnako krásne, aj keby mi Windows Media Player ukazoval v okienku interpreta meno Hana Zaňáková. Tak načo David a Bílá? Niektorí umelci zas zjavne neuznávajú štatút mena a priezviska. Jedno slovo predsa stačí. Ale to by chcelo pokecať o tom s Princom, Cher, Eminemom alebo Madonnou. 

Funguje to na zoznamkách všetkých druhov. Tam by si asi virtuálnu lásku málokto hľadal pod svojím regulérnym menom. Predstavte si, že by slečna (alebo nebodaj pani) menom Štefánia Staneková (podobnosť s reálnymi osobami je čisto náhodná) vycapila na pokec vetičku „Atraktívna mačička hľadá kocúrika, do ktorého by mohla zaťať pazúriky a už ho nepustiť." Nie, nie, od Štefánie to nemá ten pravý náboj. Vo chvíli, keď sa ale naša Štefánia skryje za nejakú rozumnú prezývku ako bambuľka24, kvetinka, tigrica86, cicamica alebo niečo iné podobne kreatívne, hneď sa obsah vety absorbuje iným spôsobom. 

Funguje to na blogoch. Tie najostrejšie, najhlúpejšie, najdrzejšie, prípadne najvulgárnejšie diskusné príspevky pochádzajú od anonymných diskutérov. Z mojej skúsenosti ide buď o zbabelcov, ktorí na to, aby svoj názor ad jedna otvorene vyjadrili a ad dva sa pod neho následne aj podpísali, jednoducho nemajú gule, alebo o osoby s akýmkoľvek stupňom kyberparanoje. Povedzme si otvorene, že ak by sme silnejším stupňom takejto paranoje trpeli všetci, tak by to chlapci zo sociálnych sietí mali teda oveľa ťažšie. Ale my osoby otvorené a neparanoidné (bez irónie sa radím medzi nich) vystupujeme na fórach, blogoch a iných weboch slušne a pod svojim vlastným celým menom, čím si púšťame do obývačky možno aj tých, ktorí by sa nám vôbec nepáčili. No čo oko nevidí, to srdce nebolí, však áno? Lenže zas dotyční, ktorí si svoje súkromnie úzkostlivo chránia, prichádzajú o radosť pri činnosti zvanej „vygúgli sám seba". Ak do vyhľadávača napíšete svoje celé meno a ten nenájde nič, prípadne len odkazy na vašich menovcov, ale o vás ani zmienka, nebude vám to ľúto? A nemôže to znamenať ohrozenie vašej identity? Na internete je vraj všetko a každý. A kto tam nie je, neexistuje. Z tohto faktu zjavne pramení aj írečité úslovie „takú ti pri*ebem, že ťa ani Google nenájde".

Vaša mimča77 :-)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?